Tridsať rokov dôvery medzi SAATBAU Slovensko a pestovateľmi

Spoločnosť SAATBAU Slovensko patrí už tri desaťročia medzi stabilných partnerov pestovateľov naprieč celým Slovenskom. Za jej príbehom však nie sú len čísla, predaj osív či obchodné výsledky. Je to príbeh ľudí, ktorí vyrástli v poľnohospodárstve, rozumeli osivám a budovali firmu postupne – od prvých vriec kukurice až po dnešné moderné výrobné kapacity v Topoľčanoch a Sečovciach. Pri príležitosti 30. výročia pôsobenia spoločnosti na trhu sme sa rozprávali s Annou Krajčiovou, ktorá spoločnosť na Slovensku zakladala a dlhé roky viedla, a s Viliamom Kurincom, súčasným generálnym riaditeľom.

Vstupovať v tom období na trh s novou značkou určite nebolo jednoduché. Ako sa vám podarilo získať dôveru pestovateľov?

Anna Krajčiová:
Na trhu už pôsobili veľké svetové firmy a SAATBAU prakticky nikto nepoznal. Dôveru sme si museli budovať úplne od začiatku. V poľnohospodárstve sa však dôvera nevybuduje za jednu sezónu. Najprv mi pomohol manžel, ktorý ma zoznámil s ľuďmi po celom Slovensku. Väčšinou to boli obchodníci s pesticídmi alebo osivami. Postupne som si kontakty rozširovala sama. Zúčastňovala som sa obchodných stretnutí v podnikoch, telefonovala, vyhľadávala kontakty – napríklad aj cez Zlaté stránky. Keď som videla, že samotná ponuka osiva kukurice nestačí, hľadali sme spôsob, ako pestovateľom priniesť niečo navyše. Začali sme preto spolupracovať aj na množení osív pre materskú spoločnosť v Rakúsku. Pestovatelia tak neboli iba zákazníkmi, ale aj partnermi. A myslím si, že práve toto bolo od začiatku veľmi dôležité. Množili sme horčice, pohánku, raž, pšenice a ďalšie plodiny, ktoré sa následne exportovali do Rakúska.

Jednou z plodín, s ktorou si pestovatelia SAATBAU veľmi silno spájajú, je repka. Ako sa začal tento príbeh?

Anna Krajčiová:
Repka prišla prirodzene. Rakúska materská spoločnosť chcela mať silnú aj jesennú časť predaja a repka bola vždy veľmi zaujímavou plodinou. Pamätám si, ako chodili pestovatelia do Rakúska na pokusy a veľmi sa im tamojšie porasty páčili. Jedným z prvých pestovateľov, ktorému sa repka SAATBAU veľmi zapáčila, bol Jozef Rácz z Dvorov nad Žitavou. Dostal prvé osivá na skúšku a výsledky boli veľmi dobré.

SAATBAU si v repke postupne vybudoval veľmi silnú pozíciu.
Viliam Kurinec:
Keď som do firmy prišiel ja, SAATBAU bol absolútnym lídrom v repke. V období najväčšej slávy sa predávalo viac ako 135 ton osiva repky. Boli sme jednoducho „repková firma“. Mnohí pestovatelia si nás v tom období automaticky spojili práve s repkou. Veľmi dôležitý bol aj silný tím obchodných zástupcov, ktorí boli v každodennom kontakte s pestovateľmi. Neskôr však prišla zmena trhu a nástup hybridov. Museli sme reagovať a hľadať ďalšie silné plodiny. A práve toto bolo podľa mňa veľmi dôležité – vedieť sa prispôsobiť tomu, čo trh reálne potreboval.

Postupne však prišli aj nové trendy a nové plodiny.
Viliam Kurinec:
Áno. Keď som prišiel do firmy, sója sa pestovala len na menších výmerách, najmä na východe Slovenska. Dnes je situácia úplne iná a SAATBAU patrí medzi lídrov v tomto segmente. Rovnako veľmi silnú pozíciu máme aj v hustosiatych obilninách.

Veľmi dôležitou kapitolou boli aj tvrdé pšenice a potravinárske odrody.
Anna Krajčiová:
Tam bol veľmi silný tlak priamo od pestovateľov. Farmári chodili do Rakúska, videli tam kvalitné pšenice a chceli ich aj na Slovensku. Naše prvé úspešné odrody boli Antonius a Lukulus. Dôležité bolo, že sme neponúkali iba genetiku. Materská spoločnosť založila firmu, ktorá komodity aj vykupovala a vyvážala do Talianska či Rakúska. Pestovateľ tak dostal kvalitnú odrodu, garantovaný odbyt aj lepšiu cenu. To bol veľmi silný impulz. Pestovatelia nedostali len osivo, ale celé riešenie.

Viliam Kurinec:
Keď som do firmy prišiel ja, našiel som tu extrémne silný tím. Dovolím si povedať, že niektorí ľudia boli v slovenskom osivárstve doslova legendami. Ľudia ako Margita Foltánová, Ján Grnáč, Tibor Mikle, Pavol Šottník, Jana Ryšavá alebo neskôr Teodor Sedlák, Štefan Marcinek a Štefan Korekáč – to boli osobnosti, ktoré budovali meno firmy priamo v teréne. A v poľnohospodárstve je práve terén tým najdôležitejším miestom. Títo ľudia vytvorili dôveru medzi firmou a pestovateľmi. Zaujímavé je, že keď pani Krajčiová po približne dvadsiatich rokoch odchádzala, firma mala okolo dvadsať zamestnancov. Dnes máme približne tridsať ľudí. Každý rok akoby symbolicky pribudol jeden kolega. Veľmi dôležitá pre nás bola aj generačná výmena. Úprimne poviem, mal som veľké obavy, ako zvládneme nahradiť ľudí, ktorí budovali SAATBAU celé desaťročia. Veľmi príjemne ma však prekvapilo, koľko kvalitných odborníkov chcelo prísť práve k nám. Keď sme robili výberové konania, mnohí kandidáti nám hovorili, že SAATBAU z externého prostredia vnímajú ako stabilnú firmu s dobrými medziľudskými vzťahmi a silným kolektívom. A pre mňa to bol jeden z momentov, keď som si uvedomil, že firma je zdravá a má budúcnosť.

Na Topoľčany neskôr nadviazali Sečovce, ktoré dnes predstavujú ďalšie významné výrobné centrum spoločnosti.

Viliam Kurinec:
Sečovce veľmi dobre ukazujú filozofiu firmy. Nešli sme stavať nový závod na zelenej lúke. Využili sme bývalý areál Palma Agro Sečovce a starú lisovňu oleja sme premenili na moderný osivársky závod. Bola to veľká investícia a zároveň veľmi náročné obdobie. Výstavba prebiehala počas covidu. Technológiu dodávala dánska firma, montáže realizovali ukrajinské tímy a v tom období bolo extrémne komplikované zabezpečiť vôbec príchod pracovníkov na Slovensko. Bol to doslova rok života. Ale práve takéto obdobia firmu posúvajú ďalej. Dnes vidíme, že to malo obrovský význam. Sečovce nás opäť výrazne posunuli dopredu.

Kam sa podľa vás SAATBAU Slovensko za tých tridsať rokov posunul?

Viliam Kurinec:
Dnes už máme určitú zodpovednosť za slovenské osivárstvo. Sme lídrom v sóji aj v hustosiatych obilninách a chceme ďalej rozvíjať slovenskú produkciu osív. Nikdy sme nechceli byť iba obchodnou firmou. Od začiatku sme chceli byť partnerom, na ktorého sa pestovatelia môžu spoľahnúť aj v náročných rokoch. A myslím si, že práve dôvera je to najdôležitejšie, čo sa nám za tých tridsať rokov podarilo vybudovať.

Čo pre vás osobne znamená tridsať rokov SAATBAU Slovensko na Slovensku?

Anna Krajčiová:
Pre mňa je to veľký kus života. Keď som začínala, bola som sama. Dnes má firma vlastné závody, silný tím a stabilné postavenie na trhu. A veľmi ma teší, že si firma zachovala odborný aj ľudský charakter.
Viliam Kurinec:
Ja to poviem jednoducho. SAATBAU je úspešný príbeh. Nie je to však príbeh jednej sezóny alebo jedného produktu. Je to príbeh ľudí, ktorí tejto práci verili dlhé roky. Nie preto, že predávame veľa osív. Ale preto, že aj po tridsiatich rokoch nám pestovatelia dôverujú. A to je v poľnohospodárstve asi to najdôležitejšie.

Ďakujem za rozhovor.
Tomáš Baran